TY

kde si ty,
ty, ktorý si ma prinútil rozmýšlať.
rozmýšľať o svete,
o náas, o mne a o tebe.

kde si zmizol ty,
ty,, ktorý si mi hlavu zamotal
ty, ktorý v mojich snoch
bývaš pri mne celú noc.ä

ty, ktorý si mi kžadý večer
(zase iba v snoch)
do ucha šeptal šeptom šepotavým
tie sladké slová lásky.

never tým slovám!
slovám,, ktoré pravdu nevravia.
ale v tom voňavom opojení,
podlahneš im ako v sladkom blúznení.

zmizol si ty...
...a prišiel niekto,
kto ti je tak podobný.
a predsa to nie si ty.

nemôžeš to byť ty.
v tvojich orieškových očiach sa zračila radosť,
keď si ma stretol.
teraz tam vidím len smútok.

si smutný?
alebo ťa len už nudí
mať ma rád?
vodiť sa v ruka v ruke po záhradách?

a raz..
v tú noc hvezdnatú
povedal si mi pravdu do očú.
konečne!

aspoň nemusím sa dívať
ako moju kamarátku zvádzaš...
aspoň viem, že svet nie je gombička.
a slzy mi padajú na líčka.

a baša láska?
stratila sa...
bola vôbec?
vietor rozfúkal ju
ako mŕtvych prach

pláva teraz v Dunaji,
lieta nad tatrami.
a nič ju späť.
tak ako prach

a ďalšia slza mi padla na líčko.
už sa ich nepokúšam zastaviť.
slzy mi padajú na líčka.
a búrka v srdci sa stráca potíšku.

kvôli tebe
som svet začala vnímať ináč...
svet ako kopa ľudí,
ktorí predstierajú lásku.

naša láska bola ako potápajuci sa titanic
potopila sa...
a ja som prežila..
a tak ako potopenie titanicu, si túto lásku navždy zapamätám.